Prázdny dom, stôl – a tradičné hriate
po rokoch našiel si nenaliate.
Chodíš a
hľadáš za kútom v kúte
prežité detstvo, tu zabudnuté,
pred domom iba čerešňa známa.
Raz si z nej spadol a nohu zlámal,
už
ani nevieš, ktorá to bola.
Ikonu otec dal do kostola,
že nezostal si kalikou vtedy
(na rodičovskom nebolo biedy).
Posledný nie a
nie ani prvý
počúvajúc hlas vandráckej krvi
opustiac svojich, svetom si ta šiel,
len ty vieš, čo si stratil, čo
našiel,
ľahtikársky si krížom-kráž zblíňal,
užíval si si, dedičstvo míňal...
Dnes, ešteže tá čerešňa rodí! -
na
ktorej vrabce mávajú hody.
Kto z krajanov ťa hladného vidí,
ako ja veru ti nezávidí
prehajdákanú otcovu roľu.
Nič nie je tvoje.
Z čerešne dolu!