Sedí, sedí samučká
na javore kukučka.
Počúva tam, počúva,
ako vetrík podúva.
Pod javorom
dievčina
kukulienku zaklína:
„Povedzže mi, ty to znáš,
kedy pôjdem na sobáš?“
Sedí, sedí samučká
na javore
kukučka.
Sedí nemo, jaj, beda!
čo mi neodpovedá?
„Jajže, bože! čo je to?
Sľúbil sa mi na leto;
už to leto uchodí
—
a môj milý nechodí!“
Zavial vietor kadesi —
kukuk letí za lesy —
a pred ňou ktos’ zastane:
„Milá, veď už po
Jane!“