Moja mama nevidí
lúku stromy, žiaden kvet.
Čiernym plášťom
z hustej tmy
má zakrytý celý svet.
Nevie ako vyzerá
ocinova košeľa,
roztvorený páví chvost
a predsa je veselá.
Moja
mama vidí nebo,
kde sa hrajú anjeli.
Zbadá keď sa stretne s tebou,
či si dobrý a či zlý.
Moja mama vidí piesne,
Šum i
ticho, smiech, aj žiaľ.
Vidí všetko veľmi presne,
Aj to čo nik nezbadal.
Moja mama nevidí
akú známku v žiackej mám,
a tak
najmä kvôli nej
len jednotky nosievam.
Nevie akou pastelkou
práve kreslím na výkres.
Akú má jej dcéra tvár
a koľko farieb
má les.
Moja mama vidí veci,
ktoré iba ona vie.
Ľúbime ju doma všetci
pre jej dlane voňavé.
Moja mama vidí nebo,
ktoré iní nevidia.
Nie je vôbec smutná, lebo
tie jej oči to som ja.