Už je to tu zas ...
Fistulová jeseň roznáša krv a žlč
krásu mŕtvych konárov, to babie leto spomienok na iných ...
Už je to tu zas, jeseň,
v ktorej človek kráča svojim tempom, ale zem ...
ale Zem, tá zlá macocha pod chodidlami ľudstva v sebe trávi svoje deti
a s každým naším krokom sa točí rýchlejšie ...
Včera sme si kládli plamene do očí
a spomínali,
hlboko, veľmi hlboko, hlbšie než do mramoru a všade bolo tak nepríjemne ...
Chceli sme zastaviť a vrátiť sa,
ale zem sa točí rýchlejšie ...
Zajtra nám už bude možno pršať do tváre, a z hrude nám vyrastú voskové kvety
od iných,
ktorí si takisto raz zložia svoje sny kamsi pri nás ...
(do hliny)