Tóno sa rád vystatoval,
všetko mal TOP iba on,
v triede všetkých
uisťoval,
že je vlastne šampión.
„ Doma máme na raňajky,
čo narastie v skleníku:
gigantické paradajky,
žltú
megapapriku!
Cibule sú ako dyne,
uhorky len metrové...“
V každej ďalšej disciplíne
mal výsledky svetové.
Najprv
sme sa tomu smiali,
potom mávli rukami...
Lenže reči neprestali,
boli ako tsunami.
Už sme z toho mali nervy:
„Príučku mu treba dať.
Vrátime mu všetky servy,
nech pochopí, kamarát!“
Dokopy sme hlavy dali,
vymysleli akciu,
Tónovi sme nachystali
žihľavovú lekciu.
„ Dokáž, Tóno, svoje chvály,
prines z vašej žihľavy,
presvedčme sa, či
viac páli,
budeš taký láskavý?
Tu je vzorka z nášho zdroja,
pŕhli riadne, ako ďas,
no keď bude lepšia tvoja,
uznáme to – vyhráš zas!“
„ To je samo! Lepší berie!“
neodhalil našu lesť.
Našuchoril pyšne perie:
„
Žihľava sa bude jesť!“
Moja vzorka tá je super,
Má najlepšie účinky!
Ťažko sa k nej nájde súper,“
vychvaľuje
rastlinky.
„ Ochutnaj, až potom hovor!
Najprv z tvojej odrody.“
Odhryzol si. Začal horor:
„Jazyk rýchlo do
vody!“
Prekvapený Tóno čuší.
„ Pochopil som...,“ priznáva.
Mysleli sme, že nás zruší...
Ruku nám však
podáva.
Ale večer v polospánku,
s popŕhleným jazykom,
naplánuje vlastnú stránku:
zahradkarskyexpert.com.