Pubertína pehatá (alebo Ako rastú chlapci) – Valentín Šefčík (HK – poézia)

Pubertína pehatá (alebo Ako rastú chlapci) – Valentín Šefčík (HK – poézia)

Začína sa to v pôrodnici.
Tam prídu na svet nezbedníci
a len čo prídu, už je krik.
Prečo tak kričia, nevie nik.

Z pôrodnice ich odnesú
domov na prvú adresu.
Tam na tej prvej adrese
si žijú ako králi.
Všetci ich nosia na rukách,
len aby pekne spali.
A chlapci spia a rastú,
keď nechcú ostať malí.

Prejde prvý rok, spravia prvý krok.
Prejde druhý, tretí, piaty,
už sú väčší, už sú zlatí
a o ďalších päť,
ktoré prejdú hneď,
zízajú zvrchu do komínov
a už sú schopní veľkých činov.
Keď zvládnu ešte dva-tri rôčky,
spoznajú čaro jednej kočky.
Zoznámia sa dosť nečakane
s pehatou slečnou Pubertínou.

Táto slečna
mladá, driečna
sa tak zvláštne ohlási.
Nie je ničím nebezpečná,
iba strúha grimasy.
A chlapci, ešte včera smelí,
dnes zabúdajú na svet celý,
hanbia sa, krútia, robia fóry,
aj oči klopia podaktorí,
keď do tváre im červeň ženie
pohľad na ženské pokolenie.

Začína miznúť detský hlások.
Zrazu je plný smiešnych hlások
a hrubý ako polienko.
Aj kováč by mal veľa práce,
kým by ho ukul natenko.

Začína miznúť istota.
Hlava sa raz-dva zamotá
a absolútne netuší,
že je v tom celkom po uši.

Začína páči – nepáči.
Tak čo vymyslia – lámači?
Majú veľmi málo času,
keď sa rande začína.
Pustite ich pred zrkadlo,
postačí im hodina.

Začína ľúbi – neľúbi.
Prvý skok z tejto paluby
zanecháva nezvyčajne viditeľné stopy.
Nie je jasné, kto je ešte na palube
a kto sa už topí.

A chcete vedieť, čo sa šušká?
Keď chlapci rastú, je to fuška.
Odkiaľ vieme? Nepovieme.

Vravela to jedna slečna,
stále mladá, stále driečna
-Pubertína Pehatá.
Chlapci rastú, ale s nimi...
POZOR!!! Aj my dievčatá.

Aj my často zápasíme
so svojimi snami.
Chcete vedieť, milí chlapci,
ako je to snami?
Nemusíte preto vôbec
chodiť na výzvedy.
Samy vám to prezradíme.
Ale radšej inokedy.