Enten tiki – dva špendlíky,
ochutnajme v tejto básni
zopár dúškov
romantiky.
Prvý dúšok romantiky
chutí ako z románu.
V tom románe istý Roman
ľúbi istú Romanu.
Letí za ňou prvou
triedou
priamo do Anglicka.
Lebo Roman, to je duša
veľmi romantická.
V druhom dúšku stráca Roman hlavu.
Vážne? Kdeže, to sa
len tak hovorí.
Vyznáva jej svoju lásku,
samozrejme, pri mori.
Západ slnka, vietor skaly,
more, vlny, morská pena.
Romana však
asi nie je
do Romana zaľúbená.
Tretí dúšok – to je prosím
romantická večera.
Sviečky, hudby, chutné jedlá,
od ktorých
sa priberá,
cestoviny, fašírky a
zamatová roláda...
Romana len nosom krúti:
„ Keď ja také nerada.“
Nasleduje ďalší
dúšok
-prekvapenie večera.
Kytica a zlatý prsteň.
Už ho Roman vyberá,
už vykročil v ústrety ...
Netuší, že Romana
má
alergiu na kvety.
Práve v čase, keď sa chystal
na úsmev a vážnu reč,
Romana z tých kvetov kýchla,
až prstienok sfúkla
preč.
Roman už vie, že sa ďalej
vôbec snažiť nemusí.
Neslávne mu skončili tie
romantické pokusy.
Enten tiki – dva
špendlíky,
to je koniec romantiky.