Chcel som vedieť,
ako chutí taký medveď.
Šiel som v lese
po
prs-
toch!
Keď
tu zrazu za mnou...
Óóóóóóóóóóóóóch!
M...
Me...
Med...
Medveď!
Tak sa na mňa pozrel,
akoby ma chcel hneď
zjesť.
Neostal som veru sedieť,
utekal som ostošesť.
No viem, ako chutí medveď:
utekato,
strachovato,
bojato a
ponáhľato,
kričato a príšerno...
Jednoducho :nič zvláštneho,
neoplatí sa jesť z neho.