Kozliatka – Jaroslava Blažková

Slovenský jazyk » Básne

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 15.01.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 450 slov
Počet zobrazení: 1 124
Tlačení: 49
Uložení: 52

Kozliatka – Jaroslava Blažková

Bola raz jedna koza a tá mala tri deti. Každé ráno musela odísť do práce, aby im mohla kúpiť, čo treba. Kozliatka ostávali doma samy. Koza im vždy prísne nakazovala:

„Deti, buďte dobré! Žiadne bitky, žiadne škriepky! Na zápalky nesiahajte, dvere neotvárajte! Okolo sa túla vlk, keby ste otvorili, bolo by zle“.

„A čo keď vlk zaklope?“ spýtalo sa prvé kozliatko.

„Počkáte, kým sa vám ja neozvem.“

„A ako sa ozveš?“ pýtalo sa druhé kozliatko.

„Ozvem sa vám tak, že vám zaspievam.“

„A čo zaspievaš?“ spýtalo sa tretie kozliatko.

„Zaspievam takúto pesničku, dávajte dobrý pozor:

„Milé kozliatka,

otvorte vrátka!

Tu je vaša mamička,

tu je dobrá trávička

zelená, vitamín Cé,

mé, mé, mé.“

Len čo zašla koza do hory, už bol vlk pri dverách a – buch, buch, buch!

„Kto je?“ volali kozliatka.

„To som ja! Vaša mamka. Otvárajte, kozlence! hučal vlk hlasom čiernym a hrubým ako kefa na topánky.

„Ak si naša mamička, tak zaspievaj!“

„A veru zaspievam!“ chlapil sa vlk a hneď spustil:

„Kózliatka móje“

otvorte vráta,

ja sóm vaša mamičká,

na parohoch trávičká,

vitamín bú,

dúdlaj, dúdlaj, dú.“

Kozliatka sa dali do smiechu: „Ty nie si naša mamička. Ty si vlk, čo do školy nechodil. Tebe neotvoríme!“

Vlk musel odísť a deti, pretože boli dobré, dostali od mamky po mentolke. Lenže na druhý deň musela odísť koza zase do práce.

Prísne deťom vravela:

„Vlkovi dvere neotvárajte! Zle spieva, ale zuby má dobré. Otvorte až vtedy, keď vám zaspievam túto pesničku:

„Na trenčianskom moste

veľký šalát rastie,

na obed ho pochrúmeme

a tiež veľké narastieme.“

Vlk čušal za rohom. Naťahoval ušiská a preveľmi sa usiloval zapamätať si pesničku. Ledva koza vošla do hory, už bol pri dverách a – buch, buch, buch!

„Kto je?“ volali kozliatka.

„Otvárajte, ale hneď lebo vás zožeriem. Či nezožeriem, niééé. Veď ja som koza, vaša mamičkááá,“ táral vlk.

„Chichichi,“ chichúňali sa kozlence. „Ak si naša mamička, musíš spievať!“

„Čo sa tam chachocete, chachotáče chachotavé!“ hneval sa vlk, ale nadul sa a spustil hlasom čiernym a hrubým ako diera do komína:

„Pri trenčianskom móste

voľačo tam rastie,

kápusta, kápusta –

ej, keby radšej klobása!“

Kozliatka sa smiali, až spadol hrnček z police.

„Kápusta, klobása, kto to kedy počul? Neotvoríme, neotvoríme!“

Vlk sa veľmi rozhneval a rovnou cestou si to namieril k učiteľovi spevu. Myslel si, že spieva ako sláviček, a keď ho učiteľ začuje, pošle ho do divadla medzi najslávnejších spevákov a kozlence chachotáče mu prinesú raňajky do postele.

Učiteľ spevu vlka vypočul. Aj do hrdla mu pozrel. Potom úctivo, s ohľadom na vlčie zuby, povedal:

„Vážený pán vlk. Hlas by nebol zlý, ale pamäť vám neslúži. Čo keby ste sa dali na iné umenie?“

„Na aké? Na aké?“ zahučal vlk.

Učiteľ sa naklonil, niečo mu pošuškal...

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Próza – Hviezdoslavov Kubín



Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.047 s.
Zavrieť reklamu