Bola pekná letná sobota. Červenolíca električka odviezla mamu, otca, Rinku a malého Jakuba k jazeru. Všade bolo ľudí ako maku. Mama rozložila deku a všetci sa začali opaľovať. O chvíľu ocko povedal, že pri vode slnko lepšie opaľuje a odišiel sa s Rinkou opaľovať na skalu, ktorá rástla z jazera. Mama nestihla ani zatvoriť oči, a Rinka bola naspäť.
– Mama, mama, ocko si prosí vineu!
– Čože si to prosí?
– No krém na opaľovanie predsa! – vysvetľovala Rinka.
– Aha, ocko chce niveu…nech sa páči, – povedala mama a konečne si chcela ľahnúť na deku. Neľahla si však – Rinka bola opäť tu:
– Pri ockovi
leží strašný pes a ja mu nemôžem tú vineu dať. Utekaj rýchlo, lebo ocko mi povedal, že keď mu tú vineu nedám, zlezie mu koža. Ako ho
potom medzi toľkými oteckami spoznáme?
Mama zobrala Jakuba na ruky a všetci sa išli pozrieť na strašného psa, ktorý nedovolí, aby sa ocko
natrel krémom.
Vedľa ocka sedel malý čierny psík.
– Toto má byť ten strašný pes? – spýtala sa mama.
– To chlapci hovorili, že je strašný… – ticho povedala Rinka.
– Mýliš sa, – povedal dedko, ktorému pes patril.
– To nie je strašný
pes, ale strážny.
Všetci si vydýchli. Rinka sa psíka už nebála a dala ockovi krém. Už mu nehrozilo, že mu zlezie koža a viac ho
nespoznajú.