Lezie mravček z mraveniska,
pesničku si smelú píska:
Ja som mravec, kto je viac,
dom si
spravím za mesiac.
Nebudem viac v mravenisku,
je tam kriku, je tam stisku.
Priestranný si spravím dom,
sám len budem bývať v
ňom.
Ale beda, to sa nedá,
postaviť dom, to je veda.
Bez peňazí, bez pomoci,
spriada plány až do noci.
Nad ránom však
hlávkou krúti,
za domovom svojím smúti.
Sám mravček, veď iste viete,
stratený je v tomto svete.
Lezie späť do
mraveniska,
pesničku si takú píska:
Ja som mravček, malý len
v mravenisku bývať chcem.