Ráno vrabec na plote,
rozpráva o robote.
Už o tom vie celý les,
že sťahovať má sa
dnes.
– Ja som vrabec, čim, čim, čim,
hneď si hniezdo postavím.
Možno nie hneď, možno potom,
na čerešni, tam za
plotom.
Na obed ho bolí nôžka,
rýchlo zmení plány troška.
– Nezačnem dnes hniezdo stavať,
chvíľku budem v starom
spávať.
No a večer za súmraku,
presviedča už starú straku:
– Možno o rok, dva, či päť,
postavím si hniezdo hneď.