More je už hore,
a kto sa dobre díva,
zbadá, že keď more zíva,
v ústach má červené
podnebie.
Možno áno, možno nie.
Veď to červené tam hore,
to sú predsa zore.
More, more maľované
modrou
farbičkou,
nad ním čajka na maličkom deltapláne
letí vzdušnou cestičkou.
More, more nakreslené
modrou pastelkou,
nad ním
hviezdičky sú zavesené
ako hračky nad postieľkou.
Keď sa more vlní,
napne svoje vlny
ako svaly,
aby sa ho všetci báli.
A
potom, ako s činkou maličkou,
cvičí s každou lodičkou.
Kolíše nás modré more
a na lodi celkom hore
bielizeň sa
suší.
(Asi preto, lebo keď som spal,
niekto sa tu popišal.)
Suší sa to, suší,
aj vtedy, keď prší,
lebo to sú
plachty
našej krásnej jachty.
Kolíše nás more
nežne dole – hore.
More,
ktoré
počmárala
modrá
farbička,
kolíše nás,
ako keď nás uspávala
mamička.
Z knihy VKLADNÁ KNIŽKA rozprávok a básničiek