Sadí matka zrniečka
do detského srdiečka:
„Tu máš do vena.“
To je krása, už sa
hlásia
číre, zdravé
ako voda z prameňa.
Prvé slovo „mama“,
čo je najbližšie.
Potom „otec“,
čo ho
kolíše.
„Hrnček, mlieko,
krajec chleba...“
To je krása,
naše dieťa dotýka sa
sveta vôkol seba.
„Oblok, mračno
ako hrad,
kapsa, cesta, kamarát,
rieka, more...“
A nad hlavou v čiernej hore
plno zlatých hviezd.
To je krása,
naše dieťa
dotýka sa
rodnou rečou hviezd.