Vybral sa raz
Jano do Londýna.
Ako tlmočníka
vzal si bernardína,
lebo dal na
slová
múdrych kamošov,
že tam žil aj slávny
majster Bernard Shaw.
Bernardín vyrastal na dvore
s mníchmi
vo
švajčiarskom kláštore.
A tak do Londýna
nešli vzdušnou čiarou,
ale obsadili
vagón pre Švajčiarov.
Lenže
vôkol Temže,
ba aj v samej Temži
Angličanmi
sa to len tak hemží.
Aj keď sú to veľkí
milovníci psiarski,
nevie nik z tých psiarov
slovka po švajčiarsky.
Ba ja takých Sirov
poznám iba zopár,
čo poznajú slovko
geletka
či lopár.
Čudovali sa tí
lordi domáci,
čo sú to za dvaja
čudní čudáci.
Tak si tie dve čudá
mestom
chodili,
až sa Jano stratil
na Picadilly.
Na námestí Picadilly
v centre Londýna,
kde sa valí ľudstvo
ako
lavína.
Ako píšu všetky
vplyvné noviny,
Jana dostal bernardín
von z tej lavíny.
Na krku mal súdok
so
slivovicou
a tá najviac zaujala
britských šľachticov.
Nebola to whisky
sherry ani gin.
A to bola senzácia
pre
Londýn.
Tam na Picadilly
stojí soška Erosa,
pod ňou si dal z toho súdka
Jano do nosa.
Bolaže to senzácia
pre
Londýn,
ale iný názor
mal náš bernardín:
-- Mal som zostať hoc aj
v Mníšku nad Hnilcom
ako blúdiť po Londýne
s takým opilcom.
Básničky zo psiny, 1995