Len tak – Miroslav Válek

Len tak – Miroslav Válek

Len tak,
ako keby som ťa stretol náhodou,
ako keby som ťa stretol na ulici v prudkom daždi,
ako keby som ťa mohol odviezť loďou,
len tak mimochodom
poviem: "Mám ťa rád!"
Povieš: "Ach! Ako každý!"

Také pokorenie!
Možno by to bolo práve v auguste.
Zahanbený až po korene
stromov,
krútil by som kľúčom na prste,
povedal by som ti: "Poďme domov!"

Len tak,
ako náhodou.

A mimochodom.
Bolo by to asi
v stredu, o pol štvrtej pred obchodom,
pri vedľajšom vchode,
kde sa predávajú spomienkové predmety
a vzducholode.

Zašepkal by si:
"Ale? A kam?"
Spýtal by som sa ťa: "Čo je ti?"
"Ach, nič," odvetil by si,
"iba, že si to povedal tak náhle
a mimochodom..."

Kde si?
Stále sa desím,
že ťa stretnem v noci,
v letnej horúčave,
keď mŕtva luna stojí za oknom
jak hypnotizovaný spáč
a keď sa ľakám,
že ma už zasa tuší
plač.

Keď pijem čaj
a meliem kávu,
keď sa bojím,
aj keď sa obliekam,
ustavične mám v hlave
to tvoje: "A kam?"

Ktoviekam!
Niekam, kde by som ti bol blízko
ako stromu strom,
kde by som sa ti prezradil,
ako prezrádza sa voda vode,
len tak,
ako náhodou.
Ako keď prší.