V snehu líška s veľkou biedou
ku mackovi prichodí –
ej, tou cestou do
susedov
spadla temer do vody!
Najprv búcha, potom prosí,
kľučkou dverí lomcuje:
„Hlad mám, sused! Daj mi čosi!
Maco! Macko!
Počuješ?“
Vstane maco rozospatý,
dvere sťažka otvorí:
„Chudobný som ako aj ty,
mám len prázdne komory.
Ale dám ti
radu múdru:
ak chceš v zime pokoja,
len čo veľké mrazy udrú –
spi, kmotrička, ako ja!“
Tu už macko stratí vládu,
zrak
mu klipne únavou...
„Takú radu za pec kladú...“
povie líška hundravo.
Aj sa smutná domov vracia,
chvostom švihá v nevoli
–
zas ju čaká tuhá práca:
chytať myši na poli.
Znova potom chodí, brodí –
musí s málom vystačiť!
Darmo! Čo sa z
líšky zrodí –
musí aj jak líška žiť!