Fantastický sen – Valentín Šefčík

Večer už tiene poroznášal
a tma sa hlási o slovo,
ak ešte nespíš, pozývam ťa
na malý výlet oblohou.

Posadíme sa do korábu,
hľaď, na streche nám pristáva.
Dvíhame kotvy, na stožiari
už veje biela zástava.

Ukázať chcem ti krásne hviezdy,
aj mliečnu dráhu bez mlieka,
slnečnú posteľ, kde sa slnko
z horúceho dňa vyzlieka.

Môžeš sa kúpať v hviezdnom prachu
a česať vlasy kométe,
zahráme sa aj na skrývačku
na ligotavej planéte.

Bude to tvoja prvá cesta
bez mamky a bez otecka.
Možno si pre nich jednu hviezdu
dáš na pamiatku do vrecka.

A ponáhľať sa nemusíme.
Čas hore beží pomaly.
Vrátime sa až na svitaní
dosnívať, čo sme snívali.

Zones.sk – Najväčší študentský portál