Našiel ježko pichliačkový,
dve topánky na dve nohy.
Veru našiel ešte na dve,
ale tie mu boli malé.
Pomyslel
si, budú tlačiť,
každý krok ja prejdem v plači.
Hoc sa bojím rannej rosy,
budem radšej chodiť bosý.
Unavil sa z toho
ježko,
a preto mu bolo ťažko.
Tak si sadol do trávy,
zaspal v nej od únavy.
A keď začul drozdí spev,
na únavu
nemyslel,
a zdal sa mu krásny svet.