Kapitola azda nekonečne dlhá,
príde a odíde bez pozdravu.
Po zime vždy nasleduje jar,
teraz to
možno vyzerá,
že biely prach pohltil možnosť
kvitnúť novým nádejám,
keď tí, čo nevedia, hlásia,
že august nás
zohrieva,
ale nežijeme všetci,
na jednej strane zemegule
je nepoznaný výsledok,
koľko zamrznutých nocí pretrvá.
Vločky sa však začnú topiť,
premenené na zmenšenú prekážku.
Koniec ako veľký skok vpred,
finálne šťastie pri pocite
straty.