Skoré budenie do tmavého rána,
nový deň predo mnou,
rozlúčka s ríšou snov
a otvára sa mohutná brána,
no nebude to veru hrou.
Znova a znova schodmi do výšin prechádzať,
tá rutina sa nedá vrátiť späť
a ak chceme k úspechu
spieť,
tak len pilnou prácou s iskrami v očiach,
zo zlých chodníkov schádzať.
Každé potknutie nás len posunie ďalej,
tak sa postav tým prekážkam čelom
a pri kráčaní vrelom,
do mysle silu si vlej.
Čas cez prsty ako piesok prešiel,
ani
sa nenazdal,
rýchlo si z tej školy ušiel
a víťazoslávne stojíš v cieli po dni zdĺhavom,
áno, pred tým krásnym domovom.