Hľadám smer, ktorým ísť,
hľadám cestu, po ktorej prejsť.
Už si ani neverím,
už ani radosť
necítim.
Nepoznám samu seba,
nepoznám pocit sa nebáť.
Hľadám sa niekde v mojom vnútri,
no márne bažím po
pokoji,
pretože moja duša je znetvorená
a dôstojnosť pošliapaná.
Keď sa snažím všetko napraviť,
nikto to nevie
oceniť.
Vždy ma len ponižujú
a tým ma urážajú.
Neviem, čo si o sebe mám myslieť,
a tak všetko musím
pretrpieť.
Niekde hlboko v sebe cítim,
že to len tak prekročím,
že všetkým odpustím.
Musím, musím druhým veriť,
odpustiť.
A nechcem všetkých stratiť.