Výlev č. 5

Výlev č. 5

Iba falošné tóny, tak pravdivej piesne,
potešia tak zhrdzavené srdce a zanesenú myseľ.
Jeden poldecák, malý útek z tiesne,
iba klamstvo a vymyslený zmysel.

Výhovorky prečo existovať,
a žil si ? A či len bol si?
Čo tak byť človekom? Bojovať,
žiť, vyť na mesiac,
neskúšať sa skryť vždy, keď to zabolí
a vždy, keď čo potrebuješ je viac,
než si kedy dostal. Bláboly!
Kecy!
Iba povrchné, materiálne veci, č
o pútajú ťa k sebe.
A tak sa v kúte vyhováraš, že takí sú predsa všetci.
Zobuď sa ! Blbé decko,
veď predsa nedá sa plaziť nebom.
Si chrám duše, a tak nebuď wéckom,
a ži hoc aj v bolesti, no vždy sám sebou.