Aha, tam na strome si!
Vidím ťa odtiaľto od dola,
kde tu vtáčik sedí si,
sukňa ti vo vánku
plápolá.
Keď sme boli deti, to vieš,
tenkí ako palice strčené do hrachu,
čo som cítil, čo ty, to nepovieš,
viem,
že bola si plná strachu.
Teraz vekom medzi dospelými radia nás,
ty žena, ja muž, však preč všetko je,
detská láska
nevyprchá, ani neostane v nás,
zostane v listoch, konároch stromu je.
Až ti bude smutno z lásky nešťastnej,
vráť sa sem,
kde vždy pekné to bolo,
vytiahne smútok z cesty zdĺhavej,
detská naivita, akoby to len včera bolo.