O dvanástej komnate (úryvok) – Milan Rúfus

Život náš, ach, život, postoj ešte.
Aký milý, prostý je tvoj tvar.
Kým som prešiel po tej starej ceste,
v jeho plášti ukryla si tvár.

Zadrž, smútok, netrúb, nie sme sami.
Nehorkni nám, jazyk, na mene.
Kde nás po nich iba prázdno raní,
iní nesú krásne plamene.

Večná voda padá dolu stráňou.
Kolovrátkom šumí prúd a les.
A pri ceste naslinenou dlaňou
pradie vietor zlaté rúna briez.

Pradie, pradie, ako život presný.
Súkaj, jeseň, svoju zlatú niť.
Pochválená buď i v tejto piesni
za to, čo nám prišlo niesť i žiť.

Zones.sk – Najväčší študentský portál