Kdeže ste zase stratená?
Zas túlate sa v
meste.
Preberajú sa ZÁMENÁ
a vy dnes v škole nie ste!
Nuž tŕpnem, čakám otázku,
ktorej sa mnohí boja.
Mám vás vo svojom
obrázku
a hovorím mu: MOJA...
Mal by som prianie maličké:
– vidieť vás dakde
blízko,
podobnú tejto básničke
a načúvať vám tíško
a pohladkať vás po tvári
a nadchýňať sa vami.
Škoda, že ste tak
ďaleko
a obaja sme – sami...
Viem,že niekde niekto
dýcha pre mňa.
A to je mi
radosť
prenesmierna.
Aj ja túžim dýchať
dúškom plným,
až pokiaľ ho
šťastím nenaplním.
prajem vám všetko
čo si prajete,
aby vám bolo dobre
na svete,
aby som sa
tiež mohol tešiť
z toho,
že teší sa tu so mnou
ľudí
mnoho
a že si v šťastí
šťastie vinšujeme,
aby raz boli šťastní
všetci ľudia Zeme...
– -
Pršíš
do
mojich slov
mám rád
keď pršíš
do mojich slov
svojimi nápadmi
a skrývaš pokúšenie
v slovách
ktoré
úprimne
vychádzajú
z tvojich pŕs...
ni /c/kov
sa
spovedajú
zo svojich túžob
ktoré
zostali
nenaplnené
ešte sa svet
točí
a život ide
ďalej
v balóne
sa dvíhaš
do
oblakov
netušíš
že ťa špendlík
drží v pozore