Spomienka – Barbora Hýlová

Spomienka – Barbora Hýlová

V spomienkach kráčam po cestách v minulosti,
Tam, kde som niekedy zažila radosť i starosti.
Spomienky na detstvo, hry a smiech,
Na kamarátov, ktorých som dávno nevidela.

Spomienky na lásku, ktorú som stratila,
A dnes musím kráčať bez nej.
V mysli si prehrávam okamihy, ktoré sú už dávno preč,
A snažím sa nájsť odpoveď na otázku, a čo dnes?

Niekedy prinesú slzy do očí, inokedy smiech,
No ostávajú v nás, navždy, ako nekonečná láska,
Na ktorú nikdy nezabudneš.
Kráčam sama po ulici a zrazu ju zbadám,

Spomienka z detstva, ktorá na mňa stále čaká.
Týmito chvíľami by som sa nechala uniesť,
Momentmi, ktoré mi vyčaria úsmev na tvári,
No v sekunde ho zmenia na vodopád sĺz.

Spomienky zostávajú hlboko v našich srdciach,
Čakajú na to, aby sme ich opäť obnovili,
A znovu zažili tie chvíle, čo nás potešili.
No a naša budúcnosť, bude tiež raz v spomienkach.