Báseň o opici

Báseň o opici

V háji husto zelenom,
pod korunami stromov veľkých,
tu žije opica veselá,
so šibalským pohľadom nezbedných.

V jej očiach žiari múdrosť,
a zvratky nevšedného humoru,
svojimi skokmi a figliarmi,
dokáže vzbudiť radostný šum.

Opica čvachtá v potočisku,
chytá svoj chvost a hrá sa s ním,
divoký tanec predvádza,
akoby slávila výhru v loto životným.

Hádže dozadu hrozienka,
chytá vajíčka z vtáčích hniezd,
svojou zručnosťou a šikovnosťou,
z nej sa stáva divoká hviezda na ceste výsledov.

Z húštia vydá sa na veternú cestu,
po konároch skáče so svižným krokom,
opica voľná a nezabudnuteľná,
svojou prítomnosťou všetkých privádza do rozkoše dokonalej.

V báječnom lese, kde opica žije,
kde radosť je stálym spoločníkom,
pokoj a harmónia sa šíria,
vďaka nej, tej veseléj kamarátky z tropických končín.

Opica je symbolom zábavy a slobody,
predvádza svoju divokú bystrozrakosť,
báječná spoločníčka v prírode,
o nej sa píše táto veršovaná oda.