Keď starý človek náruč
otvára,
radosť sa mi v očiach vynára.
Ako malé dieťa ma ich ruky hladili
a do mojich očí radosť vsadili.
Ako malej
pofúkali mi kolienka
a dávali mi radosť do vienka.
Učili ma s rozumom nazerať na svet,
aby som mohla v budúcnosti dospieť.
Ďakujeme starým rodičom za veľa lásky,
aj keď im často spôsobujeme na čele vrásky.
Ďakujeme starým rodičom za životné
rady,
za ktoré by sme mali byť v živote veľmi radi.
Dedko
ráno skoro vstane
a hydinu hneď vyženie.
Babka vstáva trochu neskôr,
tak to aspoň tvrdí dedko.
Raňajky im nachystá,
keď príde, ho vystíska,
A potom už spolu jedia,
raňajky sú dobré – to vedia.
Cez deň dedko drevo reže
a babka
zas obed hreje.
Potom zasa zvarí nejaké mreže
a babka sa naňho usmeje.
Každá babka, každý dedko
už prežili všetko.
Ako malí kade-tade behávali,
Ako starí nám svoje príbehy
rozprávali.
Ako dedko bol na vojne,
Ako babka za ním plakala hojne.
Spomienok je celý strom,
Džavot detí plný dom.
A vnúčatá s rešpektom, počúvajú s obdivom.
Ako babka s dedkom spolu,
Rozprávajú príbehy u stolu.
Poviem vám to celkom skrátka,
babička je kamarátka.
Keď niečo
zlé vyvediem,
rodičom to nepovie.
Babka síce už stará je,
ale kvietky sadiť vie.
Babička ma vždy rozmaznáva,
dobré buchty a koláče mi dáva.
A môj dedko, skvelý je!
Zatĺkať klince, to on vie.
Môjho dedka mám veľmi rada,
lebo
je s ním veľká sranda.
Z dedkových múdrych rád
poučenie stále mám.
Ľúbim ich ja veľmi moc,
vždy im prídem na
pomoc.
Natrhám si kvety pod lesom na stráni,
vám, starí
rodičia, kytku dám do dlaní.
Hoc vlas vám šedivie a zrak sa zakalí,
prijmite od detí najkrajšie pozdravy.
Prijmite
kytičku, čo slzou prevlhla,
aj mne sa tískajú slzy tiež do hrdla.
Nech sa vám predĺži životná púť,
želá zo srdca váš
vnuk.