Stromy – Ján Smrek

Ten najskromnejší ker,
ten najbiednejší bodliak
skôr mojim bratom je,
než človek, keď je podliak.

No každý, kto má česť,
aj keď ho osud kopol,
je pre mňa vidina:
vysoký, čistý topoľ.

Na stromy píšem si
a o stromoch aj vravím.
Les mojim ľudstvom je,
keď v ľudstve nie som zdravý.

Po všetkých pevninách,
vidíš ich držať stráže,
strom o strom opretý,
ako im zákon káže.

Strom stromu nie je kat,
zem brata s bratom spája.
Im diabol pokoj dal.
Boh nevyhnal ich z raja.

Nad tvorstva korunou
ich koruna sa vznáša,
Z jej lístia hovorí
len dobro a len krása.

Vraždia sa národy
v znamení fárb a plemien –
Strom stromu darom dá
nádheru svojich semien.

Vraždia sa národy
v znamení rôznych znakov –
strom stromu klania sa,
vždy naplnený vďakou.

Príroda zákon je,
človek však neposlúcha,
preto je zmätok v ňom
a strom je sídlom ducha.

Vysoko v korunách
sídli duch – ľahni si na zem
a hore dívaj sa.
A potom napíš báseň.

Zones.sk – Najväčší študentský portál