Pred bránou mesta stojí chrám,
Topole pred ním v rade,
Nastáva čas detinským
hrám,
Drevo ožíva v sade,
Jarný šumí topolmi dech,
Potok v čerstvý pustil sa beh.
Pred chrámom jarom vyvábené
Klbko sa detí pohráva,
Hneď behá, a hneď utíšené
Na prah chrámu posedáva,
Den skonáva na západe,
Ono v tichom sedí
rade.
Pozri z nebeských tamto výšin!
Pozri! to tvoje siroty!
A spusť sa do jich bytu tíšin,
Do žalostnej ích samoty,
Pozri na ne otca okom,
Niet na svete ho širokom.
A tam si sedia všetky spolu,
Tam na chrámu toho prahu,
Kdes zvestovával
Božiu vôľu,
A lásky tej obeť drahú,
Tam pred chrámom spolu sedia,
A po tebe, kde si, hľadia.
Či večer ťa k ním
neprilúdi
Tam od dolu, kde spočívaš,
Či nové jaro ťa nevzbudí,
Či sa na ne nepodívaš,
Či im nedáš potešenie
Na
to večné rozlúčenie?
Ale nikde nič! len topoľa
Jarným dechom kníše sa chysť,
Nikdo na dietky nezavolá,
Len čo
stromov pošepce list;
Sedia dietky o samote,
Smutno v svete je sirote.