Tieň zamatu

Tieň zamatu

Pomaly kráčam dlhou uličkou,
vysvietenou pouličnými lampami.
Postava zahalená v čiernom zamate
mi kríži cestu,
má tvár skrytú pod tkaninou,
záhadnou a zatemnenou.

Silný vietor odrazu dvíha závoj
a odhaľuje tvár,
ktoré tak poctivo skrývala hebká látka.
Srdce sa mi zastavuje,
keď zbadám tajomstvo,
ktoré sa skrýva pod temným.

Mesiac svieti vysoko na nebi,
keď prekračujem prah domova
a klesám na fotelku.
Nemôžem povedať,
čo som práve videla,
strach a zúfalstvo sa zakráda
hlboko do mojej duše.

Nevítaný pocit ma chytá za srdce
a temnota požiera všetko okolo mňa.
Snažím sa bojovať,
udržať si šťastie a nádej,
no protivník pozná moje slabiny,
našiel čo hľadal,
a pokiaľ to má, neodíde.

Čas nemožno vziať späť,
tá tvár v tieni čiernej hodvábnej látky
odhaľuje iba tvár strachu,
ktorý pretrváva v mojej pamäti
a v srdci ako hmla.