Z vody (kapitola X) – Miroslav Válek

Za kúsok chleba, za hlt čistej vody
všetko, čo máš, vďačne vymeníš.
Človek len chodí, do zúfania chodí.

A nenájde domov. To si píš!
Aspoň to málo, o čo žiada, daj mu.
Chce sa ukryť ako v zime myš.

Zober si úbožiaka do podnájmu,
schovaj ako kufor pod posteľ.
Ó, nech ho tvoje biele ruky zajmú.

Všetkých úpenlivo poproste;
nech sa to vie, no nech sa radšej mlčí.
Čo ich po tom, čí ste, koho ste?

A budeš ho mať na krku jak kľúčik.
Čí by bol, ak tvoj byť nemôže?
Veď každú noc sa tvoje telo učí;

celá si mu vsiakla do kože.
Možno, že si a možno práve taká.
Práve taká. Bože, prebože.

Už ani smrť ho z domu nevyláka.
A môžeš prísť preňho do rečí:
ulakomila si sa na tuláka.

Ak stratí ťa, bude ktovie čí.
A nebo miesi mračná popolavé.
Ak bude tvoj, bude človečí.

Ak nájde ťa jak zrkadielko v tráve.

Zones.sk – Najväčší študentský portál