To miesto tajomstiev a krásy,
tam kde všetko kvitne,
je krásna ruža lásky,
život, ktorý vznikne.
Stromy sa
tiahnu do neba,
krásna zeleň vzniká,
ich pobyt veľa znamená,
keď lúč slnečný do lesa vniká
a život začne rásť,
zrazu
vedľa lipovníka,
jeleň chce sa pásť.
Parohy má veľké,
hruď silnú,
oči nádherné
a dušu pilnú.
Otočím hlavu
na oblohu,
tam letí vták nado mnou,
predstavujem si slobodu,
a voľnosť – vznáša sa predo mnou.
Po cestičke kráčam,
vidím rastliny a kvietky,
chvíľu sa zadívam,
na lístok na dve malé lienky...
Už prišla noc, tma je všade,
niečo sa v
listoch mihlo,
spozorniem a pozriem na ne,
sova- hlavu mi nadvihlo.
Vraciam sa domov,
počuť potôčik jak žblnká,
svetluška
za mnou,
les je nádhery žienka.