Jedného dňa, keď bol ešte malý,
bol to deň D, keď sme ho dostali.
Dostal meno Leo, hneď počúval naň,
len nezbedný
bol a hygienu nepoznal.
Béžový kožúšok, ružové bruško,
skrútený chvostík, padnuté uško.
Ako malý veľmi rád
mal,
botasky, topánky a papuče priam zbožňoval.
Vždy zvedavý, poslušný a družný je
dokonca aj v kúpeľni so mnou vždy pobudne.
Na našom dvore veľmi rád má,
svoje miesta, kde v lete beháva.
Keď začuje bránu buchnúť,
víta pána pozdravom.
Od
radosti máte pocit,
že ho je hneď plný dom.
Vie sa motať popod nohy,
chce byť pri Vás veľmi blízko,
má rád, keď sa večer
zotmie,
hladkajú mu bruško isto.
Leo je môj dobrý priateľ,
poslucháč a nezbedník.
Mám ho rád a keď skáče,
nevymenil
by ho nik.