Vyznanie – Vo svojom vnútri skladám slová

Vyznanie

Vo svojom vnútri skladám slová.
Chcel by som nimi vyjadriť:
obdiv a lásku, nehu a úctu,
tej, čo ma učí život žiť.

Má srdce nádherné,
sťa rozkvitnutý kvet,
ona je vždy pri mne,
nedám ju za ten svet.

Hladí ma očami,
chráni svojou silou.
Nedovolí plakať mi,
je mojou dobrou vílou.

Pre ňu, pre jej úsmev sladký,
oplatí sa ráno vstať.
Lásky má na rozdávanie,
nič nechce spiatky,
nič nechce brať.

Je najlepšia na svete.
Dnes už dobre viem,
aj keď čosi popletiem,
vždy tu pre mňa je.

Ona je mi najmilšia,
drahšia než čokoľvek iné.
Je srdcu môjmu najbližšia,
vždy bude stáť pri mne.

Iba ona vedieť smie,
moje tajné sny.
Nik iný sa ich nedozvie,
jej môžem veriť vždy.

Pozná moje skryté túžby.
Vie, kedy som pochybil.
Milovať ma bude navždy,
pre ňu som vždy bez viny.

Stačí, že si pomyslím,
ona už vie, čo chcem.
A nikdy sa nemýli,
najlepšie pozná ma, to viem.

Komu patria tieto slová,
úcta, vďaka, uznanie?
Tej, čo bolesť svoju schová,
mojej mame, tá to je.

Mami, vrúcna vďaka ti,
že sny moje chrániš.
A keď niekto blíži mi,
udatne ma chrániš.

Ďakujem, že chápeš ma,
aj keď nie vždy sa to zdá.
Že dala si mi srdce svoje,
ja dám ti z lásky zas to moje.

Za to, že žijem, cítim,
dávam, vďačím iba tebe mama.
Že viem bolesť prekonať,
že po pýche príde pád.

Aj keď spadnem, musím vstať,
toto všetko chápem snáď.
Ďakujem ti mama moja,
že viem ako chutí bozk.

Tvoje slzy ma vždy bolia,
na všetko mám vtedy zlosť.
Viac už neplač, tak už dosť!

Že sa učím život žiť,
správny zvoliť smer,
chcem ti dobrým synom byť,
to mi mama ver.

Tvoja láska čistá, vrúcna,
seba nájsť mi pomáha.
Preto patrí obdiv, úcta,
iba tebe mama drahá.

Ďakujem, že si tu pre mňa,
že si milá, že si jemná.
Chcem ti vďaku vyjadriť,
že smiem tvojím synom byť.