Prechádzam sa mestom tieňov,
všade tváre v bielom.
Vyblednuté oči a ruky bez citu,
chlad a smútok sprevádza ma
tu.
Hádam, čo sa s nimi stalo,
aké kúzlo im život vzalo.
Či veriť na rozprávky,
na dobro volám z čiernej
diaľky.
Svetlo v tmách zasvietilo
a mne sa všetko zapáčilo.
Zrazu všetci iní boli,
ako by ich omámili.
Prišla radosť do
živóta,
zlo stráca svoju moc.
Zrazu už je ráno,
bol to len chladný sen.