Smútok básnička

Smútok

Plášť noci ma ukrýva
pred nešťastím
ale nemá šancu,
v zlom svete.

Rátam dni, ale myslím,
že som uväznená v čase.
Topím sa v slzách,
hľadám slová,
ktoré by ma utešili.

Moje polámané krídla
keby neboli zranené,
odleteli by za láskou,
ktorá by ma urobila šťastnou.

Padá dážď
a prihovára sa mi:
„Neplač, dievčatko, neplač."
Začala som sa s ním rozprávať,
ale už je neskoro.

Je koniec.
Striasol ma
horký vánok
a všetko mi vzal.

Svoje myšlienky
som nestihla vyrozprávať.