Tulipány

Tulipány

Prenikavý lúč slnka ma každé ráno zobudí.
Rozleje sa sťa ostrá priamka v útrobách izby,
no môj pokoj na duši to už nezaistí.
Dni sú slnečné a zároveň tmavé.

Už neviem prečo a ako ďalej.
Môj žiaľ jak jarný tulipán je,
na noc sa do seba zatvára,
no pred svetom ukazuje.

Ľudské oči zatvárajú sa pred pravdou,
no naše duše sú len hlbokou priepasťou.
Nastáva večer…
Priamka zapadne a jarný tulipán sa d
očká svojho sna,
konečne odkvitne.