Každý rok, keď spadne prach minulých rokov na moje srdce, spomeniem si na teba.
Vstanem ako
každý deň, učešem si vlasy a pozriem sa na našu spoločnú fotografiu.
Pri pohľade na ňu zostanem sedieť na posteli v nemom úžase nad
tým, čo všetko sme spolu prežili.
Bolí to.
Každý rok, keď sa v ten deň pozriem von z okna, pochmúrne počasie a dážď mi
pripomenú teba.
Biela torta je položená v tme na zaprášenom stole a pohľad na ňu mi vtlačí slzy do očí.
Tvoje dlane mi nezotrú
slzy, tvoje slová neutešia moju bolesť.
Bolí to.
Každý rok , keď zapaľujem sviečky na torte a sedím pri stole sama, myslím na
teba.
Hovorím si, že už je príliš neskoro, všetko spoločné už skončilo.
Bol si krutý, keď si povedal, že ma nepotrebuješ. Nemal si
zľutovanie.
Veľmi to bolí.
Každý rok, keď sa pozerám na oheň sviečok, vidím teba.
Želám si aby si prišiel, povedal, že ma
miluješ a držal ma vo svojom náručí.
Ak by to bolo klamstvo, klam. Pretože, ak na teba myslím,
Bolí to.
Tento rok som nenašla
zápalky, možno som ich ani nehľadala, nepozerala som na horiace sviečky.
Cítila som len oheň v mojom srdci, ktorý spálil všetky spomienky
na teba.
Prach usadá na bielu tortu a ja pozerám z okna. Vyšlo slnko.
Bolesť ustala.