Máš krídla, leť!

Máš krídla, leť!

Máš krídla, leť!
Veď cesta z pamäti známa je ti,
toľkokrát šiel si tadiaľ za šťastím.
A či našiel si ho? – Nie, pravda?!

Len prach a kamenie!
A či vieš, že tadiaľ cesta nevedie?
Musíš z výšky dívať sa!
O kúsok ďalej rieka tečie,
tam! Pijú z nej jelene.

Ponad ňu dostaneš sa kam ti srdce káže.
Nevidíš, však? Slepá naivita!
Načo krídla ti boli dané,
keď odvaha rozprestrieť ich chýba?
Zbytočne za ne platiť dane!

Hovor čo chceš, nešťastie tvoje, tvoja chyba!
Alebo len lenivosť? No tak, priznaj!
Zasa mlčíš! Či stud ti hlas vzal?
Nič netreba, len dar využiť, čo ti daný bol.

Odraziť sa od zeme a za šťastím letieť.
Veď krídla máš, tak leť!
Cestu poznáš naspamäť.