Je tu jar, tak prajem ti
Nech ti slnko zasvieti
Nech sivé mračná odídu
A teplé lúče ťa objímu
Nuž,
asi to len nevyšlo
Šťastie ma len obišlo
Obrátilo sa k tým iným
K tým, čo majú silné sľuby
Do studenej trávy
sadám
Kľud od tohto sveta hľadám
Prvá slza tlačí sa von
Prvý motýľ vníma, že tu som
Do trávy si líham teraz
Bolesť sa
tu rinie z tela
Skorá jar ma pohlcuje
Miesto po mne zahladzuje
Studená zem sa prebára
Z tela vyrastá trávy steblo
Na mieste
srdca malý púčik sa vynára
Ale telo smútkom už celkom zvädlo
Vtáčí štebot náhle stíchol
Ostalo tu prázdne ticho
A to
spravila samota
Na čiernej zemi biela ruža rozkvitá
Už je to tu zas
Keď svetu mizne jas
Ostávam opäť bez
mena
Posledným túžbam mávam
Vôľa sa zrazila so sklamaním
Sen o šťastí uteká preč
A ja nevládzem bežať za ním
Hlava mi
padá do dlaní – je zmorená
Srdce hodené a rozšliapané na dlážke
Stále bije, ale už v márnej snahe
Ako
spáliť lásku,
Ktorá stále žije?
Ako od nej odísť,
keď srdce pre ňu bije?
Ako zahnať tieseň
Čo na srdce padá?
Ako
zabudnúť,
Keď stále ho má rada?
Čas dá jej odpoveď,
Len musí čakať
Čas dá jej správny liek
A chuť odznova
začať
Nemôže sa vzdávať
Cesta je len vpred
Už sa viackrát nedá
Vracať späť a späť
Na konári sedí
vtáčatko
Zmoknuté a vystrašené
Práve búrku prečkalo
Čaká na slnka pohladenie
Obdobie dažďov ešte nekončí
Zbytočne
bude čakať
Musí nájsť úkryt v bezpečí
Kým vládze ešte lietať.