Šiel chlapec ku potoku po tráve,
v očiach mal strachy modravé.
Hej, rybár od druhého
dvora,
ďaleko ešte k brehu mora?
A vošiel do vodičky, do vody
zasnene snívať o lodi.
Tak sme za mlada v člnok
papierový
vložili svoje sny a svoj svet nový.
Nám lodičky a lode voda nesie,
hoci v tie hrozné diaľky všetko nedonesie,
len
brehy, ťažké brehy myje,
ale i život ľudský s ťarchou podobný je.
A zo sĺz našich voda robí kruhy,
do mora bolesti sa slza
slzou vpletá.
Ktorá je cesta mojej túhy?
Ktoré je more méta?
Je smutne, smutne tak pri vode
do mora púšťať lodičky a
lode.