Na brehu rieky starý strom,
pod stromom nachýlený dom.
A na domčeku tabuľa
taká:
Navštívte, prosím, holiča raka.
Majster rak v bielej zástere čaká.
Ostrihá zviera, ostrihá vtáčka.
Účes vám
spraví, aký chcete,
keď si na stoliček zasadnete.
Dudkovi chochol pristrihne,
kukučke chvostík nadvi hne,
líštičke spraví
kadere,
zajkovi fúzy preberie.
A koho treba, oholi.
Každému spraví po vôli.
Ale raz stala sa vec taká:
Navštívil ježko
holiča raka
a prosí, vzdychá smutný jež:
- Majster Rak, ostrihaj ma tiež.
Účes má, prosím, na hladko.
Chcem si nájsť ručě
žieňatko.
A majster Rak sa do práce pustí.
Roztvorí veľké nožnice v hrsti
a strihá päť hodín aj štvrť,
nie a nie vlások
odstrihnúť.
Strihá od stredy do soboty,
až celkom ustal od roboty.
A o dva týždne vyhlási:
- Čo to máš, ježko, za
vlasy?
Kým ťa ostrihám, ostarn eš.
A ja tiež.
Napaprčil sa ježko,
skočil zo stolca rezko
a na holiča spustili krik:
-
Akýže si to odborník?
Ľahko je česať krtka na hladko
a sove spraviť lokne pod briadkou,
ale skúš moje pichliače
zostríhnúť na
kratšie.
Od toho času, veru tak,
prestal už strihať majster Rak.
Z autorkinej knihy ZRKADIELKA