Na močiari – Eva Kalabusová – Očkayová

Na močiari – Eva Kalabusová – Očkayová

Vyšlo ráno zlaté slnko nad hory,
pozerá – a vlastným očiam neverí:
starý močiar premenil sa na bazén,
žaby si tam otvorili plaváreň.

Aby bolo všetko podľa regulí,
obliekli si sexy plavky
a iba tak zo zábavky
nové plutvy obuli.

Mladý žabiak plával denne do noci,
venoval sa kurzu prvej pomoci
a teraz si vážne sedí pod kríkom,
keď je už raz záchranárom – plavčíkom.

Skokany si vymyslel závody
v skoku z briežka zeleného do vody
a žabiatka z teplej mláky
vybrali sa na diváky,
kŕkajú a povzbudzujú do radu,
vyvaľujú očká na tú parádu...

...Slniečko už za horičku zachodí.
Skončili sa rozplavby, aj závody
a skôr, než sa nad močiarom zvečerí,
uloviť chce každý dačo k večeri.

Kto je žabacieho rodu,
poľuje a čerí vodu,
skáče, pláva, vzápäť sa ponára,
uloví si mušku a či komára.

V noci potom, pri mesiačiku,
aby bola zábava,
na base si vrzúkajú
a kvákajú do rána.