Kráľ na zámku chystá bál,
všetkých princov zavolal.
Zišlo sa ich hojne,
veru,
vydáva, vraj, krásnu dcéru.
Poklonu jej prišlo vzdať,
o priazeň sa uchádzať.
Krásavica na nádvorí
pyšným hlasom
prehovorí:
– Za toho sa vydám len,
kto mi splní tajný sen.
Každý deň chcem nové šaty,
črievičky aj prsteň
zlatý.
Princom zaraz blednú líca.
Beda, je to parádnica!
Kto by takú ženu chcel?
Istotne by schudobnel.
Skôr než skončil
slávny bál,
každý domov utekal.
A princezná márnotratná?
Po pytačoch márne pátra.
Chlácholil si dcéru kráľ,
slzičky
jej utieral.
– Za vinu ti všetci kladú,
že myslíš len na parádu.
Z autorkinej knihy Básničky do detskej izbičky