Sedel sedemhlavý
drak
v dračej diere tisíc rokov.
Čakal na princeznú Elu,
že ho zbaví okov.
Ela si ho domov vzala:
„Bude z teba
žiak!“
„Omyl, dievča! Nevidíš,
že som hrozný drak?
Pozri na tých sedem hláv!
Hneď ťa vezmem na rohy.
Iba princezné
viem kradnúť,
a nie písať úlohy.
Huhu! Tras sa predo mnou!“
hrozil vymyslenej Ele.
„Nechvastaj sa, sedmohlávok,
teraz sú
už dievky smelé,
Nie tak ako kedysi,
keď šiel na ne z draka strach.
Strachotinky nájdeš dnes
iba v smiešnych
rozprávkach.“
„Pozor, dievča! Nemýľ si ma
s papierovým drakom,
akých chlapci vypúšťajú
na strniskách k
mrakom!
Veď mne z papúľ oheň šľahá.
Aha! Radšej sa ma boj!“
„Ozaj oheň! Aká krása!
Spravím z teba
ohňostroj.“
„Ba prsty si popáliš.
Daj preč ruky od jazykov!“
„Buď už ticho, sedmohlávok,
lebo zvolám
požiarnikov.
Vyhasne ti v siedmich krkoch.
Od dnes budeš žiačikom!
Ja ti budem do siedmich hláv
vtĺkať rozum
tlčikom.
Dobre je mať sedem hláv,
rýchlo zvládneš celú vedu:
do prvej ti vtĺčiem počty,
do druhej zas
vlastivedu.
Tretiu čítať naučím,
štvrtú rýmy, básničky,
piatu figle pravopisu,
šiestu noty, pesničky.“
„A čo
siedmu?“ drak sa ľaká,
„Ela milá, vrav!“
„Siedmu hlavu bude učiť
tých šesť múdrych hláv.
Keď ju všetko
naučia,
zvesím šabľu z kľinca,
šesť hláv šmyk! A zmeníš sa
na múdreho princa.
Popýtaš ma o ruku,
otec to hneď povie
mame:
– Hurá, mama! Netráp sa už,
že tú Elu nevydáme!“
Z knihy Ďuro truľo a figliari, Mladé letá 1977