Do praveku – Ondrej Nagaj

Keď som išiel
hore Turcom,
stretol som tam
šabľozubcov.

Chcel som sa im
ukryť niekam,
tak som skočil
do Turčeka,

lebo v Štubni
mali malé.
Zjedli by ma
na počkanie.

Na polceste
zrazu lomoz.
Čudná vôňa
čpíe mi pod nos.

Štvornohás hus
sa tu moce,
znáša vajcia
kosoštvorce.

Hadía hlava
sa ma zľakla.
Bola celá
ako z draka.

Brušisko
– tri autobusy.
Ktože by to
obísť skúsil?

Ak sa skryješ
medzi trávu,
hneď môžeš byť
za potravu.

Ale ak si
staneš smelo,
ozruta hneď
skloní čelo.

Za Turčekom
na planine
pobehujú
tvory iné.

No žiaden z nich
nepochopí,
že sú v strede
Európy.

Aj hady tu
majú krídla
a lietajú
bez kormidla.

Na kríkoch sa
natriasa
húsenica
– klobása.

Od vody sa
na breh habká
metráková
maxižabka.

Ak sem prídeš
skoro ráno,
stretneš stádo
dinosaurov.

Je tu celkom
iný svet.
Od Štubne
až po Turček.

Z autorovej knihy Už básničky idú z knižky

Zones.sk – Najväčší študentský portál