Spadli deti na dno studne,
na ten deň sa nezabudne.
V studni žila vodná víla,
tá sa
tomu potešila.
Dievčaťu priasť prikázala
kúdel’, čo sa domotala.
Chlapec musel pred chalupou
rúbať strom sekerou
tupou.
Halušky jesť obom dala
také tvrdé ako skala.
Tešili sa iba tomu,
že odíde víla z domu.
Keď odišla do
kostola,
chalupa hneď prázdna bola.
Utiekli z nej obe deti,
za nimi už víla letí.
Dievča pred ňu kefu hodí,
z kefu je
les, ním sa brodí.
Chlapec pred ňu hádže hrebeň,
volá: – Hneď sa na vrch premeň!
Zastaví vrch vodnú vílu,
cezeň
bežať nemá silu.
Deti domov dostali sa,
čakala ich plná misa.
Z časopisu Včielka 9, 1994