Pod lopúchom blízko plota,
konča našej záhrady,
mladá lienka Bodkolienka
chodila sa parádiť.
V rannej rose umyla si
bodkované krídelká,
tykadlá si prečesala
hrebeňom zo stebielka.
Pozrela
sa do zrkadla,
vzala lupeň ruže z kríčka
a vtej chvíli rozhodla sa:
– Hurá, budem kaderníčka!
Hneď tam dala veľký
pútač,
napísala logoheslo,
čo sa v celom Lienkosade
ako vietor hneď roznieslo:
Ja som Lienka Bodkolienka
zo Salónu veľkej
krásy –
strihám chĺpky, farbím vlasy,
napudrujem obe líčka...!
Odteraz som v našom sade
najzručnejšia
kaderníčka.
Lenže pútač v noci zmizol.
Lienke sa to nepáči...
bol to totiž pútač živý,
aj keď málo pohyblivý,
bol to
bilbord – slimačí.
Z autorovej knihy Ježko v kvetináči